Nesúď a nebudeš súdený...

Autor: Ján Čierny | 8.8.2017 o 22:02 | (upravené 8.8.2017 o 22:15) Karma článku: 2,69 | Prečítané:  441x

Osemdesiate roky minulého storočia sú považované za „zlatú“ dobu dopingu. Aj vďaka tomu, po uplynutí doby približne 30 rokov stále platí 12 svetových rekordov dosiahnutých 80. rokoch minulého storočia.  Dva mužské, desať ženských. 

Nesúď a nebudeš súdený...

 Osemdesiate roky minulého storočia sú považované za „zlatú“ dobu dopingu. Dopingové kontroly sa konali v tomto období len počas pretekov. Až v roku 1989 IAAF na kongrese v Barcelone odhlasovala , že dopingové kontroly sa budú robiť aj mimo súťaží.  Aj vďaka tomu, po uplynutí doby približne 30 rokov stále platí 12 svetových rekordov dosiahnutých 80. rokoch minulého storočia.  Dva mužské, desať ženských.

 Aj keď sa odvtedy urobil pokrok vo vede, v príprave , rehabilitácii, vybavení športovcov, nehovoriac  o možnostiach celoročnej prípravy v teple, sú mnohé rekordy z minulého storočia stále v „nedohľadne“.

  V Nemeckej demokratickej republike (NDR) bol medzinárodný úspech v športe oficiálnym štátnym cieľom. Bol považovaný za prejav nadradenosti socializmu. Pre tento cieľ bol v NDR zriadený štátny plán 14.25 na organizovanie a podporu dopingu, ako aj výskum a vývoj dopingových prostriedkov  už v  roku 1974. Ten bol kontrolovaný a riadený Stasi (štátna bezpečnosť) až  do roku 1989.

  V Československu bol v roku 1985 zriadený  Ústav národného zdravia pre vrcholový šport. Ten priamo riadil distribúciu a presné dávkovanie podporných prostriedkov pre vybrané skupiny športovcov. Pred medzinárodnými súťažami vykonával kontrolné dopingové testy. Ten kto nimi neprešiel necestoval na vrcholné podujatie. Podobné programy zrejme v tom období existovali aj v iných krajinách.

 Bohužiaľ, tieto dokumenty sú doteraz zahalené rúškom tajomstva, čo poskytuje len priestor pre ďalšie špekulácie o tom kto dopoval a kto nie. Ja nebudem „súdiť“, pretože mi to vôbec neprislúcha. Len uvediem platné „bradaté“ rekordy s krátkym komentárom. To, či boli dosiahnuté pomocou podporných prostriedkov, alebo nie, nech posúdi sám čitateľ.

Muži

Hod diskom: 74,08 m Jurgen Schult NDR, Neubrandenburg,  1986 (najlepší výkon  v roku 2016 – 68,72 m)

 Svetový rekord vtedy zlepšil  o viac ako 2 metre. Bol účastníkom štyroch olympiád, súťažil ešte aj na olympiáde v Sydney v roku 2000 ako 40 ročný.  Niektorí členovia jeho tréningovej skupiny  pod prísahou vypovedali, že Schult užíval pre zvýšenie výkonnosti anaboliká.

OH 1988: 1. hod diskom, OH 1992:  2. hod diskom

MS 1987: 1. hod diskom,  MS 1993: 3. hod diskom, MS 1997: 3. hod diskom, MS 1999: 2. hod diskom

Hod kladivom: 86,74 m Jurij Sedych  ZSSR,  Stuttgart , 1986 (najlepší výkon  v roku 2016 – 82,47 m)

 Suverenita kladivárov ZSSR a neskôr  bývalých krajín Sovietskeho zväzu bola v minulom storočí obrovská. V období rokov 1954 – 2000 získali kladivári ZSSR a nástupníckych  štátov na OH, MS a ME z 87 možných medailí 50.  Od roku 1980 do konca storočia  prekonávali svetové rekordy už len oni. Z dvadsiatich  najlepších výkonov 20.storočia patrilo Sedychovi a  Litvinovovi 19. Sedych  hranicu 80 m prekonal  celkom 77 - krát. Jeho trénerom bol  olympijský víťaz z roku 1972 Sergej Bondarčuk.

OH 1976:  1. hod kladivom, OH 1980:   1. hod kladivom,  OH 1988:  2. hod kladivom

MS 1983: 2.  hod kladivom, MS 1991:  1.  hod kladivom

Ženy

100 m:  10,49 s  Florence  Griffithová – Joynerová  USA , Indianopolis , 1988 (najlepší výkon  v roku 2016 – 10,72)

 Do šprintérskej elity patrila už na prvých 1.MS v Helsinkách v  roku 1983, kde obsadila 4. miesto v behu na 200m. Do roku 1987 síce patrila do absolútnej špičky , nikdy však nebola jednotkou. V júli 1988 ohúrila celý atletický svet , keď na olympijskej  kvalifikácii americký atlétov v Indianopolise zabehla  v medzibehu na 100 m  svetový rekord  10,49 s bez  podpory vetra. Neskôr sa viedli polemiky , pretože v čase  behu podľa očitých svedkov fúkal  silný vietor a išlo o chybu vetromeru.  To neskôr pracovníci firmy Omega rezolútne   odmietli.

 V roku 1988 bežala 100 m 11-krát a vždy  zvíťazila. V olympijskej sezóne  si  zlepšila osobný rekord na stovke takmer o polovicu sekundy z 10,96 s na 10,49 s. Svoju  kariéru ukončila  po OH v roku 1988. V roku 1996 začala opäť trénovať  a chcela sa kvalifikovať na atlantskú olympiádu. Kvôli zraneniu na pravej nohe však musela ukončiť prípravu.

 Zomrela vo veku 38 rokov,  keď v spánku utrpela  epileptický záchvat. Jej smrť vyvolala veľa otáznikov. Hovorilo sa ja o následkoch  z užívania nedovolených preparátov. Často používala extravagantné pretekárske  kombinézy, na rukách mala 10 cm dlhé nechty.

200 m:  21,34 s  Florence  Griffithová – Joynerová  USA , Soul ,  1988 (najlepší výkon  v roku 2016 – 21,78 s)

 V roku 1988 vyhrala všetkých  9 pretekov na 200 m. Svetový rekord zabehla v semifinálovom behu na OH v Soule.  Pre zaujímavosť, európsky rekord  Kochovej 21,71 s z roku 1979,  prekonala až v roku 2015 Holanďanka Schippersová.

OH 1984: 2. 200 m, OH 1988: 1. 100 m, 1. 200 m, 1. 4x100 m, 2. 4x400 m

MS 1987: 1. 4x100 m, 2. 200 m

400 m:  47,60 s  Marita Kochová  NDR,   Canberra , 1985  (najlepší výkon  v roku 2016 – 49,44)

 Na Svetovom pohári  1985 dobehla  prvá v čase 47,60 s . O 10 m za ňou dobehla  Ruska Bryzginová v ešte  aj dnes v nevídanom čase 48,27 s.  Kochová bežala 400 m pod 49 s celkom 15 - krát. 400 m v čase pod 48 s zabehla okrem Kochovej už len jedna žena.  Jarmila Kratochvílová  za 47,99 s v roku 1983 na 1.MS v Helsinkách. Piata v historických tabuľkách  je  Táňa Kocembová  s časom 48,59 s, ktorý zabehla v pamätnom finále na MS v Helsinkách. Jediná atlétka, ktorá zabehla po roku  1985  vzdialenosť 400 m pod 48,50 s bola Francúzska Marie- Jose  Pérecová na OH v Atlante 1996.

 Pri svetovom rekorde  by Kochová  porazila  olympijskú víťazku z Ria 2016 Millerovú  z Bahám (finálový čas 49,44 s) asi o 15 m. Svoju kariéru ukončila v roku 1987.

OH 1980: 1. 400 m, 2. 4x400 m

MS 1983: 1. 200 m, 2. 100 m, 1. 4x100 m, 1. 4x400 m 

800 m:  1:53,28 min. Jarmila Kratochvílová ČSSR,  Mníchov, 1983 (najlepší výkon  v roku 2016 – 1:55,28 min)

 Kratochvílová drží najstarší atletický svetový rekord v olympijskej disciplíne. Ten  už má 34 rokov. Životné  výkony podala na 1.MS v roku 1983 v Helsinkách.  Medzi semifinálovým behom na 400 m a finálovým na 800 m bolo prestávka len asi 30 min.  Kratochvílová najprv bežala štvorstovku a vybojovala si postup do finále.  O polhodinu neskôr sa už stala majsterkou sveta  v behu na 800 m. Aby bol triumf dokonalý, na druhý deň vyhrala finále na 400 m v novom svetovom rekorde 47,99 s.

 O rok neskôr socialistické krajiny bojkotovali OH v Los Angeles. S kariérou sa rozlúčila rok pred OH v Soule 1988, keď mala 36 rokov. Zo šiestich historicky najrýchlejších časov v behu na 800 m 5 bolo zabehnutých v osemdesiatych rokoch minulého storočia . Svoje vynikajúce výkony vždy hodnotila ako výsledok neľudskej tréningovej driny. Nikdy nepripustila  užívanie nedovolených dopingových prostriedkov

OH 1980: 2. 400 m, 2. 4x400 m

MS 1983: 1. 400 m, 1. 800 m, 2. 4x400 m 

Skok do výšky:  209 cm Stefka  Kostadinová  Bulharsko, Rím, 1987  (najlepší výkon  v roku 2016 – 201 cm)

 Svetový rekord skočila na 2. Majstrovstvách sveta v Ríme.  Druhá vtedy  skončila  Bykovová zo ZSSR výkonom 204 cm. Tá bola neskôr prichytená pri dopingu. Hranicu absolútnej výškarskej  extratriedy 205 cm prekonali v osemdesiatych rokoch ešte dve skokanky, Bulharka  Andonová 207 cm a Ruska Bykovová 205 cm. Samotná Kostadinová skočila viac ako 205 cm celkom 18 – krát.

OH 1988: 2. skok do výšky, OH 1996: 1. skok do výšky 

MS 1987: 1. skok do výšky,  MS 1995: 1. skok do výšky 

Skok do diaľky: 7,52 m Galina Čisťakovová  ZSSR, Petrohrad, 1988  (najlepší výkon  v roku 2016 – 7,31 m)

 Osemdesiate roky boli v diaľke  obdobím mimoriadneho vývoja. V sezóne 1988 tucet diaľkárok skočilo viac ako 7 metrov. Čisťakovová preskočila  6 metrov už ako šesťnásťročná.  Keď mala 22 rokov skočila už 729 cm.  Prvá a doposiaľ ako jediná žena prekonala 7 a pol metra v roku 1988. Na pretekoch v Petrohrade vtedy viac ako 7 m skočilo päť Rusiek. Na OH v kórejskom Soule , v tom istom roku,  získala len bronzovú medailu.

 V roku 1990 jej v Bratislave na známych pretekoch P-T-S  pri jednom pokuse „ruplo“ koleno. Po operácii mala koleno pozväzované s umelými implantátmi, ale držalo. Nasledoval prechod na trojskok, ktorý odrazovú nohu až tak nezaťažuje. Vo februári 1996 dostala rodená Ukrajinka slovenské občianstvo. Na OH v Atlante 1996 štartovala už za Slovensko. V kvalifikácii skočila 14,14 m. Na postup do finále jej chýbalo 6 cm. V súčasnosti žije na Slovensku s manželom trojskokanom Alexandrom Beskrovným.  Aj keď bola svetovou rekordérkou , má len dve medaily z vrcholných podujatí pod šírim nebom.

OH 1988: 3. skok do diaľky

ME 1986: 2. skok do diaľky

Vrh guľou: 22,63 m Natália Lisovská  ZSSR, Moskva, 1987  (najlepší výkon  v roku 2016 – 20,63 m)

 Od roku 1948 až do konca minulého storočia vyhrávali všetky významné súťaže vo vrhu guľou guliarky zo ZSSR , NDR, alebo krajín „východného bloku“. Lisovská utvorila v rokoch 1984-1987 posledné tri svetové rekordy vo vrhu guľou. Ten posledný má hodnotu 22,63 m. Na OH v roku 1988  v Soule zvíťazila výkonom 22,24 m. O štyri roky neskôr na OH v Barcelone hodila vo finále len 18,60 m. Jej manželom je aktuálny svetový rekordér  v hode kladivom , z roku 1984, Jurij Sedych.

 Keď píšeme o vrhu guľou musíme spomenúť aj československú guliarku Helenu Fibingerovú. V rokoch 1976 a 1977 vytvorila 2 svetové rekordy. V roku 1977 sa stala prvou ženou na svete, ktorá prehodila hranicu 22 metrov.  Na pretekoch v Nitre vrhla guľu na vzdialenosť 22,32 m.

OH 1988: 1. vrh guľou

MS 1987: 1. vrh guľou,  MS 1991: 2. vrh guľou, 

Hod diskom: 76,80 m Gabriele Reinschová NDR , Neubrandenburg, 1988 (najlepší výkon  v roku 2016 – 70,88 m)

 9.júla  1988 prekonala Reinschová  platný svetový rekord Česky Zdenky Šilhavej o 2,72 m. Počas sezóny 1988  zlepšila svoj osobák o 9,62 m. Z vrcholných podujatí nemá žiadnu medailu. Jej najväčším úspechom je 7. miesto na OH v Kórei v roku 1988. Dodnes  58 najlepších výkonov v hode diskom (rozpätie 71,68 – 76,80 m) sa dosiahlo v období  rokov 1980 – 1989. Všetky výkony dosiahli diskárky piatich krajín – NDR (6), ZSSR (3), Bulharska (2), Rumunska (1) a Československa (1).

Sedemboj : 7291 bodov Jackie Joyner-Kersee USA , Soul, 1988 (najlepší výkon  v roku 2016 – 6810 bodov)

 Joynerová je doposiaľ  kráľovnou  sedemboja.  Dodnes jej patrí 6 najlepších výkonov v tejto disciplíne. Okrem nej sa cez sedemtisíc bodov v tejto disciplíne dostali len tri pretekárky . Ruska Nikitinová  v roku 1989 a olympijské víťazky Švédka Kluftová (2004) a Belgičanka Thiamová (2016). Joynerová vytvorila v sedemboji 4 svetové rekordy.

  V roku 1994 skočila do diaľky 7,49 m, čo bol vtedy nový svetový rekord.  Z vrcholných podujatí má obdivuhodnú bilanciu, 10 medailí. Z toho sedem zlatých.

OH 1984: 2. sedemboj, OH 1988: 1. sedemboj, 1.skok do diaľky, OH 1992: 1. sedemboj, 3.skok do diaľky, OH 1996:, 3.skok do diaľky

MS 1987: 1. sedemboj, 1.skok do diaľky , MS 1991: 1.skok do diaľky , MS 1993: 1. sedemboj

4x400 m: 3:15,17 min.  ZSSR (Ledovská, Nazarovová, Piniginová, Bryzginová), Soul, 1988 (najlepší výkon  v roku 2016 – 3:19,06 min.)

 Svetový rekord zabehlo kvarteto ZSSR na OH v Soule v roku 1988. Druhá vtedy dobehla štafeta USA, v druhom najlepšom výkone histórie. Tretí najlepší výkon všetkých čias patrí štafete NDR z roku 1984 s finišmenkou Kochovou.

 Tesne pred „uzávierkou“ vypadla zo zoznamu Jordanka Donkovová z Bulharska. Svetový rekord na 100 m prekážok držala od roku 1988 časom 12,21 s. Až v roku 2016 ju prekonala Kendra Harrisonová z USA  o jednu stotinu sekundy.

Legenda:

OH 1976 - Montreal, OH 1980 – Moskva, OH 1984 – Los Angeles, OH 1988 – Soul, OH 1992 – Barcelona, OH 1996 – Atlanta, OH 2000 – Sydney

MS 1983 – Helsinky, MS 1987 – Rím, MS 1991 – Tokio,  MS 1993 -  Stuttgart, MS 1995 – Gotheborg

MS 1997 – Atény, MS 1999 - Sevilla

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

SVET

Premiér Fico kráča iným smerom ako Visegrád

Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.


Už ste čítali?