Nesúď a nebudeš súdený...
Osemdesiate roky minulého storočia sú považované za „zlatú“ dobu dopingu. Dopingové kontroly sa konali v tomto období len počas pretekov. Až v roku 1989 IAAF na kongrese v Barcelone odhlasovala , že dopingové kontroly sa budú robiť aj mimo súťaží. Aj vďaka tomu, po uplynutí doby približne 30 rokov stále platí 12 svetových rekordov dosiahnutých 80. rokoch minulého storočia. Dva mužské, desať ženských.
Aj keď sa odvtedy urobil pokrok vo vede, v príprave , rehabilitácii, vybavení športovcov, nehovoriac o možnostiach celoročnej prípravy v teple, sú mnohé rekordy z minulého storočia stále v „nedohľadne“.
V Nemeckej demokratickej republike (NDR) bol medzinárodný úspech v športe oficiálnym štátnym cieľom. Bol považovaný za prejav nadradenosti socializmu. Pre tento cieľ bol v NDR zriadený štátny plán 14.25 na organizovanie a podporu dopingu, ako aj výskum a vývoj dopingových prostriedkov už v roku 1974. Ten bol kontrolovaný a riadený Stasi (štátna bezpečnosť) až do roku 1989.
V Československu bol v roku 1985 zriadený Ústav národného zdravia pre vrcholový šport. Ten priamo riadil distribúciu a presné dávkovanie podporných prostriedkov pre vybrané skupiny športovcov. Pred medzinárodnými súťažami vykonával kontrolné dopingové testy. Ten kto nimi neprešiel necestoval na vrcholné podujatie. Podobné programy zrejme v tom období existovali aj v iných krajinách.
Bohužiaľ, tieto dokumenty sú doteraz zahalené rúškom tajomstva, čo poskytuje len priestor pre ďalšie špekulácie o tom kto dopoval a kto nie. Ja nebudem „súdiť“, pretože mi to vôbec neprislúcha. Len uvediem platné „bradaté“ rekordy s krátkym komentárom. To, či boli dosiahnuté pomocou podporných prostriedkov, alebo nie, nech posúdi sám čitateľ.
Muži
Hod diskom: 74,08 m Jurgen Schult NDR, Neubrandenburg, 1986 (najlepší výkon v roku 2016 – 68,72 m)
Svetový rekord vtedy zlepšil o viac ako 2 metre. Bol účastníkom štyroch olympiád, súťažil ešte aj na olympiáde v Sydney v roku 2000 ako 40 ročný. Niektorí členovia jeho tréningovej skupiny pod prísahou vypovedali, že Schult užíval pre zvýšenie výkonnosti anaboliká.
OH 1988: 1. hod diskom, OH 1992: 2. hod diskom
MS 1987: 1. hod diskom, MS 1993: 3. hod diskom, MS 1997: 3. hod diskom, MS 1999: 2. hod diskom
Hod kladivom: 86,74 m Jurij Sedych ZSSR, Stuttgart , 1986 (najlepší výkon v roku 2016 – 82,47 m)
Suverenita kladivárov ZSSR a neskôr bývalých krajín Sovietskeho zväzu bola v minulom storočí obrovská. V období rokov 1954 – 2000 získali kladivári ZSSR a nástupníckych štátov na OH, MS a ME z 87 možných medailí 50. Od roku 1980 do konca storočia prekonávali svetové rekordy už len oni. Z dvadsiatich najlepších výkonov 20.storočia patrilo Sedychovi a Litvinovovi 19. Sedych hranicu 80 m prekonal celkom 77 - krát. Jeho trénerom bol olympijský víťaz z roku 1972 Sergej Bondarčuk.
OH 1976: 1. hod kladivom, OH 1980: 1. hod kladivom, OH 1988: 2. hod kladivom
MS 1983: 2. hod kladivom, MS 1991: 1. hod kladivom
Ženy
100 m: 10,49 s Florence Griffithová – Joynerová USA , Indianopolis , 1988 (najlepší výkon v roku 2016 – 10,72)
Do šprintérskej elity patrila už na prvých 1.MS v Helsinkách v roku 1983, kde obsadila 4. miesto v behu na 200m. Do roku 1987 síce patrila do absolútnej špičky , nikdy však nebola jednotkou. V júli 1988 ohúrila celý atletický svet , keď na olympijskej kvalifikácii americký atlétov v Indianopolise zabehla v medzibehu na 100 m svetový rekord 10,49 s bez podpory vetra. Neskôr sa viedli polemiky , pretože v čase behu podľa očitých svedkov fúkal silný vietor a išlo o chybu vetromeru. To neskôr pracovníci firmy Omega rezolútne odmietli.
V roku 1988 bežala 100 m 11-krát a vždy zvíťazila. V olympijskej sezóne si zlepšila osobný rekord na stovke takmer o polovicu sekundy z 10,96 s na 10,49 s. Svoju kariéru ukončila po OH v roku 1988. V roku 1996 začala opäť trénovať a chcela sa kvalifikovať na atlantskú olympiádu. Kvôli zraneniu na pravej nohe však musela ukončiť prípravu.
Zomrela vo veku 38 rokov, keď v spánku utrpela epileptický záchvat. Jej smrť vyvolala veľa otáznikov. Hovorilo sa ja o následkoch z užívania nedovolených preparátov. Často používala extravagantné pretekárske kombinézy, na rukách mala 10 cm dlhé nechty.
200 m: 21,34 s Florence Griffithová – Joynerová USA , Soul , 1988 (najlepší výkon v roku 2016 – 21,78 s)
V roku 1988 vyhrala všetkých 9 pretekov na 200 m. Svetový rekord zabehla v semifinálovom behu na OH v Soule. Pre zaujímavosť, európsky rekord Kochovej 21,71 s z roku 1979, prekonala až v roku 2015 Holanďanka Schippersová.
OH 1984: 2. 200 m, OH 1988: 1. 100 m, 1. 200 m, 1. 4x100 m, 2. 4x400 m
MS 1987: 1. 4x100 m, 2. 200 m
400 m: 47,60 s Marita Kochová NDR, Canberra , 1985 (najlepší výkon v roku 2016 – 49,44)
Na Svetovom pohári 1985 dobehla prvá v čase 47,60 s . O 10 m za ňou dobehla Ruska Bryzginová v ešte aj dnes v nevídanom čase 48,27 s. Kochová bežala 400 m pod 49 s celkom 15 - krát. 400 m v čase pod 48 s zabehla okrem Kochovej už len jedna žena. Jarmila Kratochvílová za 47,99 s v roku 1983 na 1.MS v Helsinkách. Piata v historických tabuľkách je Táňa Kocembová s časom 48,59 s, ktorý zabehla v pamätnom finále na MS v Helsinkách. Jediná atlétka, ktorá zabehla po roku 1985 vzdialenosť 400 m pod 48,50 s bola Francúzska Marie- Jose Pérecová na OH v Atlante 1996.
Pri svetovom rekorde by Kochová porazila olympijskú víťazku z Ria 2016 Millerovú z Bahám (finálový čas 49,44 s) asi o 15 m. Svoju kariéru ukončila v roku 1987.
OH 1980: 1. 400 m, 2. 4x400 m
MS 1983: 1. 200 m, 2. 100 m, 1. 4x100 m, 1. 4x400 m
800 m: 1:53,28 min. Jarmila Kratochvílová ČSSR, Mníchov, 1983 (najlepší výkon v roku 2016 – 1:55,28 min)
Kratochvílová drží najstarší atletický svetový rekord v olympijskej disciplíne. Ten už má 34 rokov. Životné výkony podala na 1.MS v roku 1983 v Helsinkách. Medzi semifinálovým behom na 400 m a finálovým na 800 m bolo prestávka len asi 30 min. Kratochvílová najprv bežala štvorstovku a vybojovala si postup do finále. O polhodinu neskôr sa už stala majsterkou sveta v behu na 800 m. Aby bol triumf dokonalý, na druhý deň vyhrala finále na 400 m v novom svetovom rekorde 47,99 s.
O rok neskôr socialistické krajiny bojkotovali OH v Los Angeles. S kariérou sa rozlúčila rok pred OH v Soule 1988, keď mala 36 rokov. Zo šiestich historicky najrýchlejších časov v behu na 800 m 5 bolo zabehnutých v osemdesiatych rokoch minulého storočia . Svoje vynikajúce výkony vždy hodnotila ako výsledok neľudskej tréningovej driny. Nikdy nepripustila užívanie nedovolených dopingových prostriedkov
OH 1980: 2. 400 m, 2. 4x400 m
MS 1983: 1. 400 m, 1. 800 m, 2. 4x400 m
Skok do výšky: 209 cm Stefka Kostadinová Bulharsko, Rím, 1987 (najlepší výkon v roku 2016 – 201 cm)
Svetový rekord skočila na 2. Majstrovstvách sveta v Ríme. Druhá vtedy skončila Bykovová zo ZSSR výkonom 204 cm. Tá bola neskôr prichytená pri dopingu. Hranicu absolútnej výškarskej extratriedy 205 cm prekonali v osemdesiatych rokoch ešte dve skokanky, Bulharka Andonová 207 cm a Ruska Bykovová 205 cm. Samotná Kostadinová skočila viac ako 205 cm celkom 18 – krát.
OH 1988: 2. skok do výšky, OH 1996: 1. skok do výšky
MS 1987: 1. skok do výšky, MS 1995: 1. skok do výšky
Skok do diaľky: 7,52 m Galina Čisťakovová ZSSR, Petrohrad, 1988 (najlepší výkon v roku 2016 – 7,31 m)
Osemdesiate roky boli v diaľke obdobím mimoriadneho vývoja. V sezóne 1988 tucet diaľkárok skočilo viac ako 7 metrov. Čisťakovová preskočila 6 metrov už ako šesťnásťročná. Keď mala 22 rokov skočila už 729 cm. Prvá a doposiaľ ako jediná žena prekonala 7 a pol metra v roku 1988. Na pretekoch v Petrohrade vtedy viac ako 7 m skočilo päť Rusiek. Na OH v kórejskom Soule , v tom istom roku, získala len bronzovú medailu.
V roku 1990 jej v Bratislave na známych pretekoch P-T-S pri jednom pokuse „ruplo“ koleno. Po operácii mala koleno pozväzované s umelými implantátmi, ale držalo. Nasledoval prechod na trojskok, ktorý odrazovú nohu až tak nezaťažuje. Vo februári 1996 dostala rodená Ukrajinka slovenské občianstvo. Na OH v Atlante 1996 štartovala už za Slovensko. V kvalifikácii skočila 14,14 m. Na postup do finále jej chýbalo 6 cm. V súčasnosti žije na Slovensku s manželom trojskokanom Alexandrom Beskrovným. Aj keď bola svetovou rekordérkou , má len dve medaily z vrcholných podujatí pod šírim nebom.
OH 1988: 3. skok do diaľky
ME 1986: 2. skok do diaľky
Vrh guľou: 22,63 m Natália Lisovská ZSSR, Moskva, 1987 (najlepší výkon v roku 2016 – 20,63 m)
Od roku 1948 až do konca minulého storočia vyhrávali všetky významné súťaže vo vrhu guľou guliarky zo ZSSR , NDR, alebo krajín „východného bloku“. Lisovská utvorila v rokoch 1984-1987 posledné tri svetové rekordy vo vrhu guľou. Ten posledný má hodnotu 22,63 m. Na OH v roku 1988 v Soule zvíťazila výkonom 22,24 m. O štyri roky neskôr na OH v Barcelone hodila vo finále len 18,60 m. Jej manželom je aktuálny svetový rekordér v hode kladivom , z roku 1984, Jurij Sedych.
Keď píšeme o vrhu guľou musíme spomenúť aj československú guliarku Helenu Fibingerovú. V rokoch 1976 a 1977 vytvorila 2 svetové rekordy. V roku 1977 sa stala prvou ženou na svete, ktorá prehodila hranicu 22 metrov. Na pretekoch v Nitre vrhla guľu na vzdialenosť 22,32 m.
OH 1988: 1. vrh guľou
MS 1987: 1. vrh guľou, MS 1991: 2. vrh guľou,
Hod diskom: 76,80 m Gabriele Reinschová NDR , Neubrandenburg, 1988 (najlepší výkon v roku 2016 – 70,88 m)
9.júla 1988 prekonala Reinschová platný svetový rekord Česky Zdenky Šilhavej o 2,72 m. Počas sezóny 1988 zlepšila svoj osobák o 9,62 m. Z vrcholných podujatí nemá žiadnu medailu. Jej najväčším úspechom je 7. miesto na OH v Kórei v roku 1988. Dodnes 58 najlepších výkonov v hode diskom (rozpätie 71,68 – 76,80 m) sa dosiahlo v období rokov 1980 – 1989. Všetky výkony dosiahli diskárky piatich krajín – NDR (6), ZSSR (3), Bulharska (2), Rumunska (1) a Československa (1).
Sedemboj : 7291 bodov Jackie Joyner-Kersee USA , Soul, 1988 (najlepší výkon v roku 2016 – 6810 bodov)
Joynerová je doposiaľ kráľovnou sedemboja. Dodnes jej patrí 6 najlepších výkonov v tejto disciplíne. Okrem nej sa cez sedemtisíc bodov v tejto disciplíne dostali len tri pretekárky . Ruska Nikitinová v roku 1989 a olympijské víťazky Švédka Kluftová (2004) a Belgičanka Thiamová (2016). Joynerová vytvorila v sedemboji 4 svetové rekordy.
V roku 1994 skočila do diaľky 7,49 m, čo bol vtedy nový svetový rekord. Z vrcholných podujatí má obdivuhodnú bilanciu, 10 medailí. Z toho sedem zlatých.
OH 1984: 2. sedemboj, OH 1988: 1. sedemboj, 1.skok do diaľky, OH 1992: 1. sedemboj, 3.skok do diaľky, OH 1996:, 3.skok do diaľky
MS 1987: 1. sedemboj, 1.skok do diaľky , MS 1991: 1.skok do diaľky , MS 1993: 1. sedemboj
4x400 m: 3:15,17 min. ZSSR (Ledovská, Nazarovová, Piniginová, Bryzginová), Soul, 1988 (najlepší výkon v roku 2016 – 3:19,06 min.)
Svetový rekord zabehlo kvarteto ZSSR na OH v Soule v roku 1988. Druhá vtedy dobehla štafeta USA, v druhom najlepšom výkone histórie. Tretí najlepší výkon všetkých čias patrí štafete NDR z roku 1984 s finišmenkou Kochovou.
Tesne pred „uzávierkou“ vypadla zo zoznamu Jordanka Donkovová z Bulharska. Svetový rekord na 100 m prekážok držala od roku 1988 časom 12,21 s. Až v roku 2016 ju prekonala Kendra Harrisonová z USA o jednu stotinu sekundy.
Legenda:
OH 1976 - Montreal, OH 1980 – Moskva, OH 1984 – Los Angeles, OH 1988 – Soul, OH 1992 – Barcelona, OH 1996 – Atlanta, OH 2000 – Sydney
MS 1983 – Helsinky, MS 1987 – Rím, MS 1991 – Tokio, MS 1993 - Stuttgart, MS 1995 – Gotheborg
MS 1997 – Atény, MS 1999 - Sevilla
